Ste vystavení nadmernému hluku? Robte s tým niečo!

Univerzálna limitná hodnota hluku neexistuje, za určitý základ však podľa Úradu verejného zdravotníctva SR možno považovať prípustnú hodnotu na úrovni 50 dB cez deň a 45 dB v noci. Ochranu pred hlukom a vibráciami má zaisťovať štát, resp. príslušné orgány štátnej správy. Práve na ne sa môžete obrátiť, pokiaľ máte podozrenie na prekročenie hlukových limitov. Proti hluku však môžete bojovať aj vy, a to napríklad kompletnou výmenou okien. 

„Štatistické údaje o počte obyvateľov zaťažených rôznymi hladinami hluku pre celé územie Slovenska neexistujú, nakoľko sledovanie takejto záťaže vykonávaním celoplošných meraní nie je reálne,“ vysvetľuje Mgr. Michal Jajcaj, vedúci odboru hygieny životného prostredia Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR). ÚVZ SR v uplynulých rokoch vykonával pre získanie orientačných údajov dotazníkový prieskum cez internet prostredníctvom dobrovoľných respondentov, z ktorého napríklad vyplynulo, že hluk z cestnej dopravy obťažoval približne 53% ľudí, hluk zo stavebnej činnosti približne 33% alebo hluk z mimopracovných aktivít človeka v budove asi 28% obyvateľov.  K najhlučnejším mestám Slovenska, ale aj Európy, patrí Bratislava. V mnohých jej častiach je prípustná hluková záťaž prekročená až o 30 decibelov. Na hlavných dopravných ťahoch bola nameraná výška hluku dokonca až okolo 75 - 80 decibelov. Ak máte pocit, že vás obťažuje nadlimitný hluk, môžete sa so svojou sťažnosťou obrátiť na regionálne úrady verejného zdravotníctva.  Nadriadeným orgánom na ochranu zdravia s pôsobnosťou pre celé územie Slovenska je Úrad verejného zdravotníctva, na čele ktorého je hlavný hygienik. Ústredným orgánom štátnej správy je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (MZ SR). Práve v ich kompetencii je ochrana obyvateľov pred hlukom a vibráciami zo stacionárnych zdrojov či z prevádzky dopravy na cestných komunikáciách. Ostatné zdroje hluku, ako napríklad hlasnú hudbu, terasy reštaurácií, hlučných susedov a pod. bývajú v kompetencii jednotlivých obcí. 

Pokiaľ dom, v ktorom bývate, stojí blízko frekventovanej diaľnice, ste vystavení hlukovému znečisteniu. Každé auto, kamión, električka či autobus automaticky ovplyvňujú kvalitu vášho života, hlavne však spánku. Pokiaľ žijete v staršom dome, je navyše pravdepodobné, že jeho obvodový plášť ani okná nie sú dostatočne zvukovo izolované. Najjednoduchším protihlukovým opatrením, ktoré môžete vo svojom byte či dome urobiť, je výmena okien. Kvalitné okná sú mimoriadne dôležité vtedy, keď bývate pri železničnej trati či letisku. Ich výber však netreba podceňovať ani na vidieku. Aj keď spíme, naše uši zostávajú citlivým zmyslovým orgánom. Preto by sme mali zaistiť, aby počas noci úroveň hluku nepresahovala 25 dB. „Kvalitné okná s dobrými zvukovoizolačnými vlastnosťami sú schopné významne znížiť hluk z okolia – a to o 46 dB. Nejde však o vlastnosti okien ako takých. Dôležitá je aj ich bezchybná montáž, pretože zvuk môže prenikať nedostatočne utesnenými otvormi okolo rámu,“ upozorňuje Petr Sýs, produktový manažér spoločnosti Inoutic. 

Hluk má pomerne významný vplyv na psychiku jednotlivca a často spôsobuje únavu, depresiu, zlú náladu, agresivitu, neochotu, zhoršenie pamäte, stratu pozornosti a celkové zníženie výkonnosti. Dlhodobé vystavovanie sa nadmernému hluku môže navyše zapríčiniť hypertenziu (vysoký krvný tlak), poškodenie srdca vrátane zvýšenia rizika infarktu, zníženie imunity organizmu, chronickú únavu a nespavosť. Výskumy preukázali, že výskyt civilizačných chorôb priamo vzrastá s hlučnosťou daného prostredia. Ďalším negatívnym účinkom hluku na zdravie je samozrejme poškodenie sluchu. K nemu môže dôjsť buď pri krátkodobom vystavení hluku, ktorý presahuje 130 dB (o niečo väčší hluk, ako ten, ktorý vydáva štartujúce lietadlo), alebo pri častom a dlhodobom vystavení hluku nad 85 dB (napríklad veľmi hlasná hudba). K poškodeniu sluchu ale môže viesť aj dlhodobé vystavovanie sa hluku s intenzitou okolo 70 dB, čo je bežná úroveň hluku popri hlavných diaľničných ťahoch. „Pokiaľ váš dom stojí pri frekventovanej ceste, rozhodne sa vyplatí investovať do okien s dvojsklom, prípadne s trojsklom a s tými najlepšími zvukovoizolačnými vlastnosťami. Tie dosahujú predovšetkým okná s plastovými profilmi, pretože bez dodatočných úprav umožňujú osadenie skla o hrúbke až 56 milimetrov,“ hovorí Sýs.

Limitné, resp. prípustné hodnoty pre hluk vo vonkajšom prostredí z hľadiska ochrany zdravia definuje vyhláška MZ SR č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí v znení vyhlášky MZ SR č. 237/2009 Z. z.   Prípustné hodnoty sú ustanovené osobitne pre hluk z cestnej, železničnej a leteckej dopravy a pre hluk z iných zdrojov, rovnako aj pre jednotlivé referenčné časové intervaly (deň, večer, noc).

Eforte je prvým štandardným profilom, ktorý získal certifikáciu pre energeticky úsporné bývanie, čo znamená, že je vhodný aj do pasívnych domov. So stavebnou hĺbkou 84 mm a bez prídavných izolačných prvkov (t.j. len s bežnou oceľovou výstužou) dosahuje výborné tepelnoizolačné vlastnosti a koeficient tepelnej priestupnosti rámom Uf = 0,95 W/(m² . K). Eforte je 6-komorový profil so  zasklením až 56 mm. Do týchto okenných profilov možno osadiť zvukovoizolačné sklá, a to s hodnotou izolácie až 46 dB. Okrem dorazového a stredového tesnenia majú prídavné tesnenie v krídle pod sklom navyše. Sklo je zapustené do 25 mm hlbokej zasklievacej drážky, ktorá bráni úniku tepla a roseniu okien, ale poskytuje aj zlepšenú izoláciu. Profily Eforte sa vyrábajú v 40 farbách a dekoroch, medzi ktorými sa nachádzajú imitácie dreva či kovov. S hliníkovým opláštením vyzerajú plastové okná celkom ako hliníkové. Navyše, Inoutic ako jediný výrobca vyrába okenné profily so sivým jadrom.